Popol a hriech - Andrea Rimová

Príbeh o priateľstve, tajomstvách, ale najmä sile osudu

Zdravím milovníci literatúri,

dnes úplne odbočíme od žánru, ktorý sa bežne nachádza v mojej knižnici. Spoločne zablúdime do pre mňa neznámych vôd k veľmi obľúbenej slovenskej autorke Andrei Rimovej a jej knihe Popol a hriech. Knihe, ktorá podľa môjho názoru krásne rozpráva príbeh viacerých žánrov. V knihe nájdete naozaj skoro všetko, od veľkej temnej záhady cez komické či dojemné situácie, až po romantické zápletky a nemôžem zabudnúť na istú dávku drámy. Bez nej by to nebolo ono. Jednoducho príbeh zo života ako sa patrí, pri ktorom by ste verili, že sa niekomu na svete mohol stať. Nenachádzame sa v krásnej romantickej destinácii, ale v obyčajnom meste, všetky postavy sú ako bežní ľudia, ktorých stretávame každí deň na ulici. Hrdinovia riešia úplne bežné problémy a komunikujú spolu ako keď sa vy s kamarátmi stretnete na káve. Chémia medzi nimi je tak príjemná a vôbec nie vynútená. Skoro nič nie je v príbehu nafúknuté, čo bolo pre mňa veľmi sympatické a týmto si ma spisovateľka získala na svoju stranu. Autorka si veľmi dáva záležať na pocitoch, ako aj postáv, tak aj tých vašich. Neraz sa pristihnete pri tom, že v priebehu desiatich strán sa vám nálada zmení aj päťkrát, takže určite sa nebojte nudy. Dej je skôr pomalší, ale o to príjemnejší, pretože dáva možnosť čitateľovi dobre spoznať a obľúbiť si ako hlavné, tak aj vedľajšie postavy. Pretože o tom tento príbeh je. Ľudia, ich vzájomné vzťahy, ich vnútra sú jadrom celého diela. Osud hrá v celom deji veľkú úlohu o tom potom. Autorka dáva jasne cítiť, že osud napísal celý príbeh a náhoda nemá žiadnu šancu, s čím asi nemožno nesúhlasiť.

Ak máte podobný štýl kníh radi, tak táto je ako stvorená pre vás. Sklamaní určite nebudete.

Zora je obyčajné dievča, ktoré vyrastalo po otcovej smrti len so svojou mamou, ktorá pracovala ako riaditeľka domova seniorov. Jedného dňa keď ešte malá Zorka išla pozrieť svoju mamu v práci sa zoznámi so samotárskym seniorom Ernestom, s ktorým objavia svoju spoločnú záľubu v knihách. Z jedného stretnutia sa zrazu stánú hodiny všemožných debát ako o knihách tak aj o živote. Postupom času si medzi sebou vytvoria silné priateľské puto. Je v tom, ale jeden háčik. Zora si začne uvedomovať, že síce Ernest ju pozná ako vlastnú dlaň, ona o ňom okrem zopár maličkostí, ako že býval v Tatrách a kedysi bol muzikant, nevie nič. Zvedavosť ju začne čoraz viac mátať a v hlave sa jej vynára čoraz viac otázok. Ako je to možné, že starého pána nikdy nebol nikto navštíviť? Prečo keď má tak rád Tatry už sa tam nechce nikdy vrátiť? Kto bol vlastne Ernest pred tým ako prišiel do domova seniorov? Zora je odhodlaná zistiť pravdu aj keby bola akokoľvek temná. Jedinú stopu akú má je len jeho strach z ohňa. Všetko sa však razom začne komplikovať. Blíži sa ukončenie výšky, jej vzťah nie je úplne idylický ako sa na prvý pohľad mohol zdať a Ernestov zdravotný stav sa veľmi rýchlo zhoršil. Netreba sa ale báť, veď osud všetko zariadi...

,,Milá Zornička!

Keď čítaš tieto riadky, asi som už preč. Vieš, ako to myslím... Možno si nečakala, že pre Teba niečo napíšem, keďže som to nikdy neurobil. Utčite si prekvapená, že teraz čítaš moju výpoveď. Teraz cítim, že je čas. Že ti to dlhujem. Ty si bola ku mne vždy úprimná, ja k Tebe takmer nikdy. Dovolil som ti totiž, aby si sa na mňa dívala s úctou a rešpektom, ktoré si vôbec nezaslúžim. Pravdepodobne som ti nestihol povedať celý svoj príbeh. Prečo si to myslím? Keď píšem tieto riadky, ani to nemám v pláne. Si mladá a čaká Ťa veľa krásneho. Nesmieš sa trápiť starcom, ktorý si skazil život. Putoval som životom a hľadal šťastie, a keď som ho našiel, sám som si ho zničil. Chcel som všetko pochovať v plameňoch, ale sám som vyhorel. Tým, ktorí nepoznajú hĺbku nášho priateľstva, by tieto riadky asi pripadali zvláštne. Starec, ktorý píše list mladému dievčaťu roztrasenou rukou. Ale my vieme...

A na záver trošku neskromnosti. Nemyslím si, že plánuješ zabudnúť na mňa. Veľmi si želám, aby si nebola smutná, ke´d na mńa pomyslíš. Boli sme si navzájom darom, tak sa usmej aj Ty. 

S láskou navždy Tvoj Erny"

Z knihy Popol a hriech- Andrea Rimová

V nasledujúcej časti článku sa môžu nachádzať jemné spoilery. 

Ako som už spomínala kniha si dosť dáva záležať na postavách a ich vnútrach najmä, teda Zory. Táto postava bola naozaj krásne prezentovaná. Čitateľ každou kapitolou postupne objavuje jednotlivé jej vrstvy a zisťuje, ako reaguje v rôznych situáciách. Jednoznačne môžem povedať, že to nebola jednoduchá postava bez vývinu. Práve naopak, vďaka tomu, čo ste si prečítali na minulých stránkach ste vedeli, prečo robí to, čo robí na tých nasledujúcich. Za presne túto vec som bola autorke naozaj vďačná. Zora si ma získala samozrejme svojou láskou ku knihám, ale taktiež jej postojom k životu, rodine a najmä priateľstvu. Rada by som vypichla aj to, že Zora je prezentovaná ako veľmi impulzívny človek, ktorý vždy všetko rieši srdcom a až potom hlavou. Veľakrát sa totiž postava dostala do okolností, kde si poviete: ,,Prečo to robíš?" Táto charakterová črta je však dobré vysvetlenie. Jej vzťah s Ernestom je úžasný. Myslím si, že nemôže existovať človek, ktorý by tento vzťah neocenil (a prezývku Zornička jednoducho milujem). Autorka dokázala spojiť dve úplne rozličné generácie do pravého priateľstva založenom na vzájomnej dôvere a úcte. Ernesta, druhú hlavnú postavu, som si nakoniec obľubila asi ešte aj viac ako Zoru. Podľa môjho skromného názoru bol napísaný dokonalo. Muž s dvoma tvárami. Príjemný deduško s tými najlepšími radami do života, ale aj tajomný muž, ktorý si zničil všetko, čo mal. Ako už viete jeho minulosť hrá v príbehu veľmi výraznú úlohu a jej postupné odhaľovanie ma nesmierne bavilo. Samozrejme nebola to záhada tisícročia, ale bol to dobrý prvok do tejto knížy, ktorý perfektne zapadol. Romantická linka bola zlatá. Pôsobila príjemne jednoducho, avšak na záver sa to jemne pokazilo. Kniha sa rozhodla hodiť do predtým fungujúceho vzťahu z ničoho nič problémy, ktoré mi prišli na silu vyhrotené, avšak je mi jasné kvôli čomu. Nemôžem zabudnúť na vedľajšie postavy, ktoré boli taktiež dobre napísané. Ako mama, tak aj kamarátky Zory, ktoré so svojimi dejovými linkami dotvárali pôvabný celkový vzhľad príbehu. Rada by som ešte zhodnotila úplný záver príbehu, ktorý beriem pre mňa ako maličké mínus. Zdalo sa mi, akoby v posledných kapitolách sa tá krásna atmosféra, ktorú si kniha viedla celý čas, pomaly vytrácala. Príjemne pomalý dej sa zrazu nesmierne zrýchlil, čo mu podľa môjho názoru kontrastne ubralo víchor z plachiet. Taktiež koniec, kde sme si nasadili ružové okuliare a preniesli sa všetci do rozprávky, kde všetci žili šťastne, až kým nepomreli, nebol úplne môj šálok kávy. Ale vlastne prečo nie... Veď osud má svoje čaro.

Kniha Popol a hriech napriek tomu, že to nebol úplne môj žáner sa mi úprimne páčila a teším sa na ďalšie diela, ktoré sa mi od Andrei Rimovej dostanú do ruky.

-N

Počet strán: 315 (v slovenskom jazyku)

Moje hodnotenie: 7,95/10 hranolčekov

Obľúbená myšlienka: 

Budeme neskutočne radi za Vašu podporu a ešte radšej ak budete s nami riešiť Vaše názory na preberané knihy.💕