Hlbočina- Juan Carlos Onetti
Objav, ktorý ma ohúril
Zdravím knihomoli,
asi každí z nás miluje tú nádhernú vôňu kníh. Podľa môjho názoru najkrajšie voňajú knihy, ktoré sú už poznačené nejakým časom. Takže si viete predstaviť, aká som bola nadšená, keď som nedávno na chate objavila zopár starších kníh po starkej. Vtedy som narazila aj na dielo Hlbočina. Tenkú na pohľad nezaujímavú knihu v obale, ktorý má čo to za sebou. Ten názov ma ale zaujal. Hlbočina. Čo by ste si vy predstavili pod tým slovom? Skryté tajomné poklady či mesto, ktoré sa skrýva hlboko v oceáne, kde sa ešte žiaden človek nedostal. Alebo veľké, tajomné až desivé myšlienky ukryté hlboko v nás. Hlbočina predstavovala pre mňa tajomstvo, ktoré som musela odhaliť, ktoré už nemohlo ostať ani o minútu dlhšie v rúšku temnoty. Neostávalo mi nič iné, ako sa pustiť do čítania. Také čítanie som dovtedy ešte nezažila. Hltala som každé jedno napísané slovo. Nebola som schopná sa od knihy odtrhnúť, kým mi nepovedala úplnú pointu, ktorá bola tak dokonalá... Naozaj som chvíľu verila, že bola napísaná len pre mňa. Možno sa vám zdá, že už trošku preháňam, ale v tej chvíli po prečítanej poslednej strany, som to tak jednoducho cítila. Aj teraz mi je ľúto, že som Hlbočinu prečítala a poznám už jej tajomstvo.
Hlbočina je výber dvoch krátkych próz autora Juana Carlosa Onettiho, ktoré patria k najlepším ukážkam jeho tvorby, s čím nemôžem nesúhlasiť. Kniha patrí medzi malú edíciu svetových autorov. Príbehy na seba nenadväzujú, oba sú ale krásne a majú vlastné čaro. Ak sa vám náhodou dostane do rúk kniha Hlbočina určite jej dajte šancu. Možno sa vám zapáči tak ako mne.
,,Láska je čosi také, že človek naozaj môže mať obavy o osud dvoch ľudí, čo pre ňu neurobili viac ako to, že ju nevysvetliteľným spôsobom cítili."
,,Je to ako s umeleckým dielom. Existuje iba jedna rovina, v ktorej ho môžeme chápať."
Druhá novela s názvom Na bezmenný hrob sleduje príbeh neviestky Rity, jej monotónny, nenaplnený život bez detí a muža, ktorý sugestívne dokresľuje pochmúrnu atmosféru v námornom prístave Santa María.
,,I slabá nádej, že sa ešte zamilujem, mi dáva trochu dôvery v život. Veď už len v to môžem dúfať."
Z knihy Hlbočina- Juan Carlos Onetti
V nasledujúcej časti článku sa môžu nachádzať jemné spoilery.
Hlbočina ma naozaj dostala. Nepatrí medzi knihy, ktoré môžete očami len tak preletieť. Naozaj je podstatné čítať každé slovo. Každé jedno autorovo slovo totiž pomáha vytvárať úžasné umelecké dielo. Autor na mňa týmto štýlom spravil neuveriteľný dojem a verte mi, že by som túžila mať aspoň kvapku jeho talentu. Jeho schopnosť porozprávať vám príbehy ľudí, ktoré budú platiť pre hocijakú dobu. Ako to bolo v roku 1939, keď vyšla prvá novela, tak aj dnes. Prvý príbeh ma zaujal už po prvej strane. Autor bez hocijakého predslovu hodí čitateľa do deja, kde sa nachádza muž, ktorý vám chce povedať príbeh o sebe. On, ale nevie o čom by vám rozprával, pretože jeho život je podľa neho beztvárny a nudný. Predsa len rozpráva. Pravdu? To nevie ani on sám. Jemu je to ale jedno. Koncept tak zvláštny, ale pritom realistický. Celkovo kontrast toho, že niekedy jedna veta vylučuje druhú dodáva príbehu šmrnc. V Hlbočine vidíme pohľad na situáciu len jednej postavy v druhej novele sa však dočkáme pravého opaku. V príbehu Na bezmenný hrob sa čitateľ môže dočkať mnoho názorov na dej od rôznych postáv, avšak nie názoru tej hlavnej, okolo ktorej sa celý dej točí. Autor presne poukázal na to aké sú klebety, ako si na základe rečí od ostatných vieme vytvoriť obrázok človeka, ktorého sme pred tým nikdy v živote nestretli. Podstatné však nie je to, že to nemusí byť pravda. Stačí, že máme pocit, že máme obrázok ďalšieho človeka. Ani v jednom prípade sa nedozvieme úplnú pravdu. Vždy je nám aspoň jedna strana zamlčaná. Otázka je či na pravde vôbec záleží. Každý z nás, predsa vidí pravdu inak. Autor naozaj krásne vystihol zmýšľanie a fungovanie ľudí. Takže som vám na začiatku asi klamala, keď som povedala, že príbehy nemajú nič spoločné. Alebo nie?
Čaro starších kníh je naozaj ohromné a dokážu veľmi milo prekvapiť. Ponúkajú nám možnosť preniesť sa do úplne iného času s ľuďmi, ktorí v tej dobe naozaj žili. Spoznať ako sa literatúra postupne vyvíja a taktiež s ňou aj ľudia. Verte, že osviežia vašu knižnicu aj slovnú zásobu a k tomu tá ich vôňa... Vydajte sa spolu s nami spoznávať tieto poklady literatúry.
-N
Počet strán: 136 (v slovenskom jazyku)
Moje hodnotenie: 9,65/10 hranolčekov
Obľúbená myšlienka:
,,Teraz by som však chcel písať o niečom úplne inom, o niečom lepšom, než je história toho, čo sa mi prihodilo. Rád by som napísal históriu istej duše, iba jej samej, bez udalostí, do ktorých bola voľky-nevoľky zapletená."
Budeme neskutočne radi za Vašu podporu a ešte radšej ak budete s nami riešiť Vaše názory na preberané knihy.💕