Školské čítanie pre násťročných vs Starogrécka dráma?

Premýšľali ste niekedy nad rozdielmi v literatúre v minulosti a dnes? Všimli ste si niekedy, ako sa pohľad na každodenný život mení stáročiami vývoja ľudskej spoločnosti? Ako sa mení doležitosť niektorých vecí? Ako niektoré činy prestávajú brať na cnosti? Ako sa naše očakávania spravodlivých ľudí veľmi zmenili? Uvažovali ste nad tým, aké možnosti máme dnes oproti Starogréckemu obdobiu?

Jenodnačne vás názov a caption musel nadchnúť, keďže ste sa rozhodli kliknúť na tento článok . Dnes by som jednoznačne chcela polemizovať nad výberom povinnej literatury pre gymnaziá. Každý z nás jednoznačne dobre pozná známy zoznam, ktorý vám predostrie učiteľ či profesor, aby ste si z neho vybrali svoje budúce mučenie ....ehm povinné čítanie. Ani pre mňa to nie je novinka. Zhostila som sa dvoch veľmi rozličných tém a chcela by som v tejto recenzii vytvoriť prienik oboch diel. Budeme čítať z papirusu starogréckej Antigony od Sofoklesa a možno trošku viac kritizovať stránky, možno nie, až tak známej knihy Mať pätnásť je tažké alebo striptíz od Márii Kotvášovej-Jonášovej. 

Antigona

Sofokles je jeden z najväčších starogréckych dramatikov. V jeho hrách dominuje ľudská vôľa, psychológia jednotlivých postáv a z nej vyplývajúce antagonizmy a konflikty, ktorých povaha býva práve tak osobná, ako spoločenská. Jeho zachované dramatické dielo je dodnes živé, no spomedzi všetkých hier najživšia je Antigona. Hra sa odohráva v mýtickej dobe, pred Tébskym palácom. Po smrti kráľa Oidipa sa vlády v Tébach spoločne ujali jeho dvaja synovia Polyneikes a Eteokles. Zakrátko však vznikli medzi nimi rozpory a v boji sa navzájom pripravili o život. Po ich smrti sa vlády ujal ich strýko Kreón. Dej Sofoklovej Antigony sa začína vo chvíli, keď nový Tébsky kráľ vydá rozkaz, že iba Eteokles smie byť pochovaný so všetkými poctami. Jeho brat Polyneikes, ktorý sa pokúšal dobiť Téby, si však podobný pohreb nezaslúži a preto má ostať nepochovaný napospas divej zvery.  

Druhá kniha vám je jednoznačne známa, no o tej prvej mám pochybnosti. Ide o knihu od autorky, ktorá je síce slovenka ale z Vojvodiny -časti Srbska- oblasti v inom štáte, kde po veľmi dlhé roky žijú Slováci. Dolnozemskí slováci majú vlastné školy a aj kultúru sčasti zmiešanú s tou srbskou. Sú veľmi zaujímavým etnickým národom. Kniha Mať pätnásť je ťažké alebo striptíz patrí k povinnému čítaniu gymnázií v tejto časti  Európy, pretože jej autorkou je tiež vojvodinská slovenka.  

Antigona s gréckym autorom Sofoklesom patrí zase do svetovej literatúry. Je známa ako na Slovensku, tak aj v Srbsku, či v Austrálii. Sofokles, ako grécky filozof prepísal dejiny tým, že napísal historicky prvú drámu, čím jednoznačne prebil rebríčky diel v Antickom Grécku. 

Poďme teda na to! Prvej knihe sa jednoznačne budem venovať dlhšie, keďže ma svojím obsahom neskutočne sklamala. Nemienim nikoho zosmiešňovať, ani nikomu nadávať. Budem túto knihu hodnotiť objektívne a poukážem na jej ako zlé, tak aj dobré vlastnosti. Nikdy som nikomu na tejto stránke nedala jeden, či dva hranolčeky ako hodnotenie, pretože už len za napísanie diela a za snahu si tie hranolčeky niekto zaslúži. Kniha ma hneď od prvých strán skoro odradila. Okamžite sa začala témou o prvom bozku, ktorú jednoznačne všetci v knihách pre násťročných tak milujeme. Keďže som knihu musela dočítať, dúfala som, v lepšie pokračovanie. Predsa len možno má autorka, len dilemu prvých kapitol, no nie?

Nie, nemá. Jednoznačná a krátka odpoveď. Viem, že je to možno tvrdé, no povedzme si pravdu, ako čitateľ by ste chceli počuť krutú pravdu radšej, ako marketingovo dobré hodnotenie.

Pokračovali sme kapitolou s otravným bratom, ktorá je taktiež poriadne klischee. Avšak bola nad moje očakávanie. Konečne sa z našej novej neznámej postavičky Dory (veľmi originálne meno, ja viem) stala reálna hrdinka knihy. Nebola premotivovaná dobrým spravaním a myšlienkami o chlapcoch, ktoré jednoznačne v pätnástich rokoch trápia len ju. Avšak moje štastie dlho netrvalo a dopracovali sme sa k téme o novom psíkovi, čo je dilema piatakov na základnej škole. Prišlo mi to nevhodné pre knihu, pre prvákov na strednej. 

Mená. Ďaľšia čudesná kapitola tejto knihy. Pes s menom Bobík je legenda hlavne pre deti z prvého stupňa základnej školy, bez servítky.

Akokoľvek sa snažim tešiť z každej badass chvíľky, to dievča ju neskutočne pokazí. K tomu jednoducho nemám čo iné dodať.

Kniha ma niektorými nápadmi prekvapila a aby to neznelo, že sa mi vôbec nepáčila, musím povedať predsa aj o nejakých plusoch. Hlavná hrdinka mala dobrý nápad s písaním na stenu, respektíve nápad s lepením papierikov na stenu ma neuveriteľne nadchol (sama ho v izbe mám) a taktiež aj podčiarkovanie pekných slov v knihách, či v básňach. Je vidieť, že autorka hýri optimizmom.

Antigona ma taktiež svoje plusy a mínusy, avšak o tejto knihe sa budem baviť oveľa radšej, s väčšou dávkou optimizmu. 

Zatiaľ čo v knihe Mať pätnásť je ťažké spoznávame život teenagerov, v Antigone cítime prichádzajúcu zodpovednosť na ešte nedospelé ľudské plecia. Antigona, ako hlavná postava na seba preberá zodpovednosť a pyká za svoje činy. V knihe od Márie Kotvášovej-Jonášovej zase vidíme ako niektoré činy, naše, či niekoho iného, môžu ovplyvniť našu budúcnosť a aj keď sa v knihe pre pätnásťročných nerozprávame o ukameňovaní, v prítomnosti je pre nás mučenie nevedieť, čo nás čaká v budúcnosti alebo že nám ju niekto diktuje.

-N

Mať 15 je ťažké alebo striptíz 

Počet strán: 109 (v slovenskom jazyku)

Moje hodnotenie: 3,7/10 hranolčekov

Obľúbená myšlienka:

,, Mám ťa rada, mama." 

,, Aj ja teba, aj keď si niekedy živé blato." 

,, On za tú ženu, tuším bojuje!"