Anarchorance - Iveta Pernišová

Tri osudy, tri planéty. Jeden nepriateľ. 

. 

Čo ak je váš nepriateľ niekto bez jasného cieľa? Nechce peniaze. Nechce moc. Nechce ani územie. Nevyjednáva, nemá požiadavky. Nikdy nevydal jediné vyhlásenie. Zabíja, ničí, koná pudovo bez stratégie a logiky. Môže ním byť v podstate ktokoľvek…

Presne v takom svete žije Shade. Nepriateľ bez tváre ho pripravil o brata a nasmeroval jeho budúcnosť nebezpečným smerom. Do jeho pokojného života zasiahne poverenie od kráľovnej, ktorá ho vyšle na miesto, odkiaľ ostatní utekajú. Je to test, snaha zbaviť sa ho alebo skutočná dôvera v jeho schopnosti?

,,Vyzerajú normálne." 

,,Čakala si zelenú a tykadielka?" 

,,A ty nie? Toľko planét a všetci vyzerajú na jedno kopyto? To, že sú vysoký sa neráta." 

,,Netrpia ani obezitou." 

,,,Asi ich nebaví počúvať to hlúpe zrkadlo." 

Do takéhoto sveta vstúpila Lyra. Mladá žena unesená zo Zeme a hodená do budúcnosti. Tak sa cíti každý deň a jej jedinou starosťou je, ako sa spolu s ostatnými unesenými dostanú späť domov. Neznámy svet navôkol a jeho problémy ju nezaujímajú. Nepriateľ je len hrozba, o ktorej všetci hovoria, až kým sa s ním nestretne tvárou v tvár…

A nakoniec je tu Vanille, žena s dušou dievčaťa, ktorá nemala príležitosť skutočne dospieť. Na pleciach jej leží osud dvoch planét a zatiaľ čo sa ona snaží zabrániť tomu, aby rozmáhajúca sa hrozba prepukla aj na jej rodnej planéte, iní plánujú jej smrť. Keď si na stole nájde obálku s pečaťou najznámejších galaktických pirátov, nie je otázkou len to, kto v paláci je zradca, ale aj motívy ich činov

 V knihe sa odohrávajú teda tri dejové linky naraz. Bála som sa toho, lebo ak sa autor venuje viacerým hlavným postavám kniha býva bezduchá a taká tupá - v zmysle, nedozviete sa všetko, lebo sa celkový počet strán musí rozdeliť na viac častí. Aj tu to bolo cítiť hlavne pri postave princeznej Vanille, čo mi až tak neprekážalo, keďže som si ju ani nestihla obľúbiť. Myslím, že to bol aj zámer autorky, chcela nás s postavou možno zo začiatku len zoznámiť a prenechať jej viac času na plátne v druhej knihe. Spomenula som už, že sa autorka chystá napísať trilógiu?

Moja obľúbená linka je jednoznačne tá Lyrina, keďže sa v nej objavuje Vairen a Sky, ktorí patria jednoznačne k obľúbencom. Za nimi sa umiestnil - ale veľmi blízko - Shade, ktorý si za svoj výkon zaslúži potlesk. Moja osobná mienka na hlavné mužské postavy je veľmi nízko a každou knihou klesá, preto mi to Shade jednoznačne spríjemnil a zvýšil očakávania. Páčilo sa mi, ako nám autorka ponúkla pekný obrázok nevinných udalostí. Akoby bolo všetko v normále - galaktickí piráti, Rijánci, či robotický pokrok. Akoby všetky problémy boli bežnou súčasťou príbehu a nikomu nejde o život.

 ,,Čo tak zaspievať si?"

,,Ak by som začala spievať ja, mohli by ste to považovať za zbraň hromadného ničenia." 

Hneď na prvých stranách zacítime vytŕčajúcu zápletku v Shadeovej linke, ktorá sa ale prebudí až na konci a zmrazí nám krv. Vanille sa nám ukáže iba párkrát. no vidím v nej potenciál a som rada, že konečne máme princeznú. ktorá rozmýšľa mozgom a monarchiu, ktorá rešpektuje vládnutie žien. 

Vždy vyhrá rozum. Vždy. 

O perfektné plus - body si koledujú ako postavy tak aj skvelý humor, ktorý mieša ten slovenský aj so zahraničným. Anarchorance si zaslúži vyznamenanie, čo sa môjho názoru týka. Slovensko môže byť hrdé, že má takúto autorku, ktorá si to dúfam vyslúži aj pokračovaním. 

- N

,,Ešte raz a teraz už naozaj, vitajte na Rijáne!" 

Počet strán: 416 (v slovenskom jazyku)

Moje hodnotenie: 9/10 hranolčekov

Obľúbená myšlienka: 

Sky vyšla z kúpeľne a zamierila k svojej posteli.  

,,Ja som ešte chlapca nemala. A pri tom, ako mi je zle, do zajtra umriem a nestihnem to ani napraviť," posťažovala sa bledá ako stena, ,,A to hlúpe premúdrené zrkadlo už nemám rada ani ja!"